Mgr. art Peter Kotrha

Ej, veruže sme radi, že Peťo prijal úlohu predsedu poroty. Len málokto totiž pozná festivalové filmy tak dobre ako on...

Porote na našom festivale Peťo predsedal už v roku 2014, taktiež bol lektorom festivalových workshopov pod názvom Cinema Walkshop. „V zákulisí“ HoryZontov sa nenápadne pohybuje už dlhé roky. Priamo na festivale ho väčšinou ani nestretnete, no výsledky jeho práce sú každému doslova na očiach. Titulkovanie zahraničných filmov, ale aj obrazová podoba festivalových zvučiek – za tým všetkým stojí Peter Kotrha.

Ako kameraman a strihač v oblasti filmu, videa, videoreportáže a hlavne dokumentárneho filmu pôsobí Peťo od roku 2005. Magisterské štúdium Filmovej a televíznej fakulty VŠMU absolvoval v r. 2008. Externe spolupracuje s RTVS, viacerými postprodukčnými štúdiami, filmármi, režisérmi a filmovými festivalmi. Podieľa sa na výrobe dokumentárnych filmov pre neziskové organizácie, videozáznamov pre umelcov a umelecké organizácie. Je predsedom občianskeho združenia DogDocs, zaoberajúcim sa tvorbou audiovizuálnych diel a organizovaním a lektorovaním filmových workshopov v Čechách a na Slovensku. Ako pedagóg vo sfére kinematografie a videa externe vyučuje na stredných umeleckých školách.

Výber z jeho tvorby je úctyhodne dlhý. Začína už v roku 2006 a končí čerstvým filmovým titulom Prípad Kalmus o umelcovi a občianskom aktivistovi, ktorý už stihol získať cenu za najlepší slovenský dokument na festivale Cinematik... Filmov na Peťovom konte je však oveľa viac, krátkych i celovečerných. O mladých rodičoch, Zvonky šťastia, Le Tour, 10 rokov lásky, Ťažká duša, Kvety pre Európu, či seriál Paralelné životy – to sú len niektoré z nich...

Za svoje filmové diela získal niekoľko ocenení na festivaloch (Cinematik, Art film, FDC v USA...) i cenu IGRIC.

Samuel Stehlík

Pohľad spoza kamery pozná aj ďalší člen našej poroty – Samuel Stehlík.

Po absolvovaní štúdia regionálneho rozvoja a európskej integrácie vo svojich začiatkoch natáčal krátke hrané filmy a robil rozličné práce pre klientov, spolupracoval na tvorbe webových stránok, aplikácií alebo animácií. Spolu s otcom založil internetové Rádio Oddychovka, ktoré sa venovalo dychovej hudbe, klasickým polkám, valčíkom, šlágrom až po džez, bigbandy či symfonické orchestre a kde sa podieľal i na tvorbe takmer 300 autorských relácií. Jeho prvý komerčný projekt, úspešne fungujúci päť rokov, spustila platforma Soundslash, ktorá technicky vyriešila administráciu hudobného streamingu cez webové rozhranie.

Dnes je zakladateľom a lídrom kreatívnej agentúry STarts, ktorá sa zameriava najmä na audiovizuálnu a reklamnú tvorbu, vrátane rozsiahlejších reklamných kampaní. Má rád Trenčín a lokálne projekty, no pracovné cesty STarts ho zaviedli aj do Spojených štátov, na Kubu, do Číny, Indie, či Bali. Momentálne sa sústredí najmä na nový startup, ktorý svoju globálnu púť začína v New York City.

Samuel je tiež spolumajiteľom Paddock Café, známym nielen kávou, ale aj organizovaním rôznych kultúrnych a spoločenských podujatí cez letné kino, urban markety, umelecké výstavy, až po koncerty a tematické párty.

Na ľuďoch, s ktorými pracuje, má rád zápal pre vec a vnútornú energiu vytvoriť nejakú hodnotu. Tiež má rád výzvy a aj vďaka nim sa ustavične učí niečo nové. Od srdiečka na kvalitnom kapučíne až po zložité a rozsiahle kampane pre nadnárodné firmy.

(zdroj info: Samuel a choices.sk)

Matej Rehák

Očami človeka, ktorému sú blízke outdoorové športy a pohyb v prírode, sa na súťažné filmy tentoraz pozrie Matej Rehák. Tu je jeho príbeh:

Prežíval som šťastné detstvo a pubertu s mojimi ďalšími štyrmi súrodencami na okraji Novej Dubnice. Teda na okraji mesta, a našťastie aj lesa. Tam sme trávili nespočetne mnoho času od stavania bunkrov, cez behanie po lese so sekerami a stínanie stromčekov (samozrejme, nelegálne :-) ) až po hranie sa na indiánov so všetkým, čo k tomu patrí.

V 15. roku života, keď som si začal uvedomovať svet okolo, nás naši zobrali na dovolenku do Vysokých Tatier. Bola to láska na prvý pohľad a odvtedy sa to so mnou vlečie. Cez gympel sme začali s lezením, skalkami. Hltal som dobrodružné a lezecké knihy a príbehy. Messner bol veľký hrdina a malý boh. Strašne som chcel, aby mi mama uplietla červený sveter, taký ako nosia horskáči. Prvú frajerskú čelovku Petzl s klasickou žiarovkou som si kúpil na polovicu s bratom a prispením rodičov. Prvé skialpové lyžiarky boli vlastne lyžiarky na snowboard Raichle, nehorázne ťažké. Lyže boli skôr skokanské, merali 193 cm, no bolo na nich napísane Hagan Freeride.

Počas vysokej školy som mal možnosť študovať v Brne, občasné zárobky sprístupnili možnosti lepšieho vybavenia, viac slobody v záľubách. Škola (stavbarina) však vyžadovala kopec času, no keď sa dalo, chodili sme do hôr (v lete treky, túry, v zime skialpy). V Brne bolo v čase môjho štúdia na tú dobu pár slušných lezeckých stien, aj keď dnes sú tam možnosti neporovnateľne lepšie. Neboli sme nejakí výkonnostní športovci, skôr srdciari. Aj keď, v trailovom behu do vrchu sa mi v tom čase začalo vcelku dariť. Vo vertikálnych závodoch s celoslovenskou účasťou som dokázal dobehnúť do 20 miesta. Stále však v rámci zábavy.

Ešte počas školy (v poslednom ročníku) som sa spoznal s Katkou, mojou skvelou manželkou. Katka vyrastala na chate Plesnivec v Belianskych Tatrách. Tým som previazal môj život s úžasnou ženou s horami v srdci. Chata sa mi stala druhým domovom a osadenstvo chaty rodinou. Odvtedy sa väčšina mojich a našich horských aktivít motá okolo chaty, Belianskych Tatier. Momentálne ma v outdoorových aktivitách plne zamestnávajú naši dvaja junáci - troj a jedno-roční chlapci. Pomaličky ich zasväcujeme do tajov a radosti z hôr.